Igor Marko, MA Arch. ARB je architekt a urbanista pôsobiaci v Londýne, kde vedie ateliér miestotvorby a mestotvorby Marko & Placemakers. Dlhodobo sa venuje rozvoju miest presahujúc tradičné hranice architektúry. Verí, že verejný priestor potrebuje svoj príbeh a ľudí, ktorí ho spoluvytvárajú. Stojí za mnohými transformatívnymi projektami po celom svete vrátane parku Northala fields v Londýne, ktorý získal mnoho ocenení a stal sa ukážkovým príkladom udržateľnosti s účasťou obyvateľov. V Bratislave je už niekoľko rokov aktívny ako mediátor medzi mestom, privátnym sektorom a občianskymi iniciatívami. Je vedúcim výberovej komisie pri verejnej súťaži o revitalizáciu Námestia Slobody.

Prečo sa úspešný architekt a etablovaný profesionál z Londýna rozhodne vrátiť domov a aktívne zapojiť do diania v meste, v ktorom de facto už nežije?
V Bratislave som sa narodil, vyrástol a žije tu dôležitá časť mojej rodiny. Je prirodzené, že sa sem budem stale vracať. V poslednom čase je to veľmi intenzívne a možno aj preto, že Bratislava prechádza zlomovým vývojovým obdobím a neviem si predstaviť, že by som tento stav ignoroval. Venujem sa tvorbe miest viac ako 20 rokov a Bratislava nepochybne zostane dôležitým priestorom v mojom osobnom aj profesionálnom živote. Som veľmi vďačný, že môžem pracovať na viacerých projektoch, ktoré môžu smerovanie mesta ovplyvniť. Pevne verím, že pozitívne.

Aký je najväčší rozdiel medzi Londýnom a Bratislavou z pohľadu kvality a architektúry verejných priestorov?
Je ťažké porovnávať dve úplne rozdielne mestá a veľmi nerád to robím. Každé mesto je niečím výnimočné a má byť adekvátne zodpovedné voči svojej najdôležitejšej infraštruktúre, ktorou je pre mňa verejný priestor. Kvalitu a úspešnosť verejných priestorov nie je možné určovať len dizajnom a architektúrou. Je to živý a mimoriadne komplexný mestský priestor, ktorý sa formuje spoločenskou interakciou. Jeho obsah tvoria hlavne ľudia. Verejný priestor je zrkadlom spoločenskej pohody a kvality mesta. Tí, ktorí v Londýne boli, si určite všimli perfektne upravené parky plné spontánnej aktivity. Mestské parky reprezentujú slobodu, veľkorysosť a hlavne pozitívny vzťah k zdieľanému spoločenskému priestoru. Tento vzťah je v Londýne dlhodobo kultivovaný a je motorom úspechu Londýna. V Bratislave sú verejné priestory v zlom stave a sú výsledkom deformovaných priorít. Nepomerne viac peňazí a aj odbornej múdrosti dávame do parkovania ako do parkov. Tento stav sa síce pomaly, ale postupne predsa len mení.

Ako sa vám páči víťazný návrh verejnej súťaže o architektonické riešenie Námestia Slobody?
Návrh ma oslovil, ináč by som sa za neho nepostavil. Je to realistický a dobrý návrh, ktorý môže potenciál námestia ďalej rozvíjať a v konečnom dôsledku môže dôjsť aj k jeho úplnej transformácii. V tomto prípade navonok malé, neviditeľné, ale rozumne cielené zmeny prinášajú požadovaný efekt. Sila je v jednoduchosti a rozvážnosti. Návrh má mnoho vrstiev, ktoré skrývajú dôležité zmeny v čase a jeho silnou stránkou je aj citlivá revitalizácia fontány. Zaujímavá je aj vrstva hravých pavilónov, ktorá je zatiaľ voľne interpretovateľná a môže priniesť adaptovateľnú programovú pestrosť a animáciu. Sám som zvedavý na pokračovanie a dopracovanie návrhu do projektovej dokumentácie.

Čím vás súťaž prekvapila?
Nikdy nevieme, čo nás v súťažiach prekvapí a čo presvedčí. V tom je risk a čaro verejných súťaží. Nie je možné nájsť perfektný návrh a nie je možné napísať dokonalé zadanie na tak komplikovaný verejný priestor, akým je Námestie Slobody. Z tohto dôvodu akékoľvek víťazné riešenie môže byť pre niekoho diskutabilné. V tomto prípade to nebolo a nebude inak. Je to dôležitý priestor a diskusiu potrebujeme, hlavne potrebujeme niekde konečne začať. Do realizácie je ešte dlhá cesta a bez koordinovanej odbornej spolupráce a partnerstva viacerých strán sa nepodarí projekt dotiahnuť. V neposlednom rade nesmie v procese chýbať verejnosť, ktorá otestuje úspešnosť projektu.

Do akej miery splnila súťaž vaše očakávania?
Priznám sa, že som bol sklamaný malou účasťou. Dôvodov môže byt veľa a je zbytočné o nich špekulovať. Každou súťažou sa učíme správne nastavovať proces a učíme sa ich lepšie pripravovať. Na Slovensku máme stále veľké rezervy a nemáme dostatok dobre honorovaných a kvalitných architektonických súťaží. Navyše súťaže na verejné priestory vypisované samosprávami sú buď zriedkavé, alebo podpriemerne nastavené. V neposlednej miere chýbajú adekvátne financie. Partnerstvo verejnej správy a privátneho investora, môže tento nepriaznivý stav zvrátiť, čo je aj prípad revitalizácie Námestia Slobody.

Mnoho Bratislavčanov namieta, že pri obnovovaní sa často zabúda na pôvodný charakter priestorov a trpí tým historická hodnota miesta. Aký je váš prístup k téme história vs. obnova? Ako sa s touto témou vysporiadal Londýn?
Je to mimoriadne ťažká a citlivá téma a je prakticky nemožné na takýto komplexný problém odpovedať v pár vetách. Nemám rád statické a vyleštené mestá, ktoré svoj charakter nerozvíjajú. Inšpiruje ma pestrosť, múdrosť a evolučná zmena. Je prirodzené, že arogancia a neúcta k histórii je odrazom rozpadnutých hodnôt a slepej ideológie. A tou môže byt aj dnešný stav mesta, kde ho skôr konzumujeme ako tvoríme. Stále sa učíme a - žiaľ - aj na už nenapraviteľných chybách, akou bola napríklad strata kvalitnej historickej industriálnej štruktúry mesta. Bratislava prešla mnohými traumatickými zmenami, ktoré nám dnes nedovoľujú otvorene myslieť do budúcnosti. Sme plný hnevu a máme strach, ktorý na jednej strane generuje aroganciu a na druhej predsudky súvisiace so zmenou. Potrebujeme nájsť potrebnú spoločenskú rovnováhu, ktorá je tvorivo interpretovaná do priestorovej a obsahovej podoby mesta.

V čom spočíva kvalita dobrého verejného priestoru? Čo sú kľúčové parametre?
Je to zložitý algoritmus premenných, ako sú čas, zážitok, sloboda a inklúzia, ale najdôležitejším je spoločenská výmena, alebo inými slovami komunikácia. Architektonické riešenia majú hlavne sledovať potreby užívateľov a stimulovať, rozvíjať pozitívny vzťah k prostrediu. Verejný priestor je spoločenský priestor, ktorý svojim obsahom a tvarovaním má slúžiť k zbližovaniu a približovaniu. Súčasné plánovacie normy robia pravý opak. Verejné priestory sú v slovenských mestách často fragmentové, nekvalitné a zle udržiavané. Vo veľa prípadoch úplne nefunkčné. O mestskej zeleni radšej ani nehovorím. Je to len odumierajúca kulisa. Stále sa sťažujeme na jej zmenšujúce sa množstvo, ale skôr by som sa pýtal na jej kvalitu a výkonnosť.

Čo je silná stránka Bratislavy? Ako sa s ňou dá pracovať?
Poloha a dynamika. Je to výnimočná kombinácia rôznorodých priestorov. Blízkosť všetkého a dostupná prírodná štruktúra. Spomenul som dynamiku, ktorá je mimoriadne dôležitá pre rozvoj každého mesta. Táto dynamika ale musí mať svoje pravidlá, ktoré vychádzajú z fungujúcich a kvalitných strategicko-regulačných mechanizmov.

Pri urbanistických projektoch sa často spomína verejný záujem a záujem súkromných investorov. Vy stojíte medzi tými skupinami a snažíte sa skĺbiť záujmy všetkých zúčastnených strán. Ako to, že ste stále optimistom?
Mesto je politikum, a dá sa robiť rozumne a slušne za predpokladu, že platia pravidlá. Nemáme dobre vybudovanú infraštruktúru na partnerskú komunikáciu a negociáciu medzi verejnosťou, samosprávou a investormi, preto aj dobré myšlienky sa nedarí realizovať. Všetko nakoniec smeruje k ďalšej polarizácii a politickej špekulácii. Nemáme uchopiteľnú víziu mesta a porovnateľné scenáre rozvoja, ktoré by sme vedeli efektívne aplikovať. Chýba nám celospoločenská edukácia o tvorbe mesta, komplexných súvislostiach a našej spoluzodpovednosti za životné prostredie. V tomto prípade mestské prostredie. Verím, že sa situácia zmení a nájdeme synergické riešenia, ktoré Bratislave a Bratislavčanom pomôžu. Budeme musieť prejsť viacerými nepopulárnymi zmenami, ktoré sa ťažko politicky presadzujú. Mnoho zmien priamo súvisí s klimatickými zmenami, ktoré sú asi neodvratné.

Uvedomí si verejnosť, že riešiť klimatické zmeny je v jej záujme?
Verejný záujem ma vrtkavý obsah a dá sa ním dobre manipulovať. Nesmieme zabúdať, že v problematike rozvoja mesta je to záujem, ktorý smeruje do budúcnosti. Hovoríme o efekte, ktorý príde o 20-30 rokov. Je to verejný záujem našich detí. Bez hľadania konsenzu a odbornej spolupráce, ktorá definuje nový prístup v tvorbe mesta sa nepohneme. Beriem to ako záväzok a preto zostavám tvrdo pracujúcim mediátorom a optimistom. :)

Ktoré miesta na mape Bratislavy sú pre vás najcitlivejšie a treba ich riešiť?
Najskôr to budú priestory, ktoré ovplyvnia centrálnu oblasť mesta. Nevyhneme sa vyváženému zahusťovaniu, z dôvodov postupného utlmovania nekontrolovateľného rastu prímestských satelitov. Prioritu by mal mať zanedbaný verejný priestor, vrátane mestskej zelenej infraštruktúry a bratislavské nábrežia. Nemenej dôležitý bude vývoj v priestore novovznikajúceho bratislavského centra od Nív až po Euroveu. Na druhej strane rieky je to priestor Nového Lida (CMC, Celomestské centrum), kde sa Bratislava už dávno mala preklenúť a spätne zrásť. Rovnako dôležité bude posilnenie a stabilizovanie rekreačných a prírodných oblasti v priamom styku s mestom a Dunajom. Nemôžem nespomenúť okamžité a neodkladné riešenie dopravy, ktoré musí byť primárne postavené na akcelerovanom rozvoji integrovanej MHD.

Kde v Bratislave sa cítite najlepšie a rád sa tam vraciate?
Väčšinou sa pohybujem v Starom meste. Strávil som v ňom mladosť a preto ma vždy zaujíma, čo sa tu nové zmenilo. Keď som tu s rodinou, tak sú to určite Karpaty alebo dunajská hrádza. Byť za 20 minút v strede lesa je luxus, ktorý v Londýne nemáme.